Ty sa učíš po slovensky?! Si normálna?

Autor: Diána Marosz | 28.12.2015 o 11:30 | (upravené 3.3.2016 o 22:08) Karma článku: 15,92 | Prečítané:  12276x

Žilo raz v Budapešti jedno zasnívané a trochu nepraktické dievča. Zo sveta ho zaujímali veci, ktoré si pragmatici ani veľmi nevšímajú: príroda, hory, hudba, výtvarné umenie. Aj cudzie jazyky, hlavne tie absolútne „neužitočné“.

Na gymnáziu sa učilo medzi inými latinčinu a starogréčtinu. V zime chodievalo s rodinou lyžovať na Slovensko. Očarila ho jedinečná atmosféra slovenskej zimnej dediny – nad zasneženou dedinou sa vznášala romantická „vôňa“ uhlia a v obchode uprostred dediny ženy za pultom predávali Tatranky a Horalky. Ale najviac zo všetkého ho fascinoval jazyk – pre jeho uši znela slovenčina ako jazyk neustálych zdrobnenín, hoci z nej nič nerozumelo.

Keď malo pätnásť, ocitlo sa na lyžovačke v Muráni. Postupne tam začalo vnímať nielen prírodu, ale aj ľudí. Všimlo si, že Slováci a Maďari moc nemajú v láske jeden druhého. Vadilo mu, keď Maďari, členovia zájazdu sa dožadovali, aby všetci  Slováci v obchode a pri vleku im rozumeli, keď hovoria po maďarsky. Rovnako mu vadilo, keď Slováci zazerali na Maďarov. Vtedy sa rozhodlo, že sa naučí po slovensky.

***

Tým dievčaťom som bola ja.

S tou slovenčinou to bol šialený nápad, ale vtedy sa mi to zdalo úplne normálne. Kúpila som si učebnicu „Slovenský jazyk pre gymnázium“ – bola to učebnica pre slovenské gymnáziá v Maďarsku.  Figurovali v nej ešte súdruh a súdružka, hoci sa už písal rok 1992. Ale mne to neprekážalo, gramatika bola v učebnici dobre vysvetlená a ja som typ, ktorý sa učí najskôr gramatiku, až potom konverzáciu. Konverzovať som aj tak nemala s kým, ale slovenskú gramatiku som ovládala o pár rokov celkom dobre. Dodnes viem skloňovať všetky vzory (najviac som sa zabávala na vzore kuli – kuli, kuliho, kulimu, kuliho, kulim, kulim :)). Slovenčinu som sa učila cestou do školy v električke. Inokedy som nemala čas, lebo to bol môj piaty cudzí jazyk (nie, nie som polyglot, ostatné jazyky veľmi nepoužívam). Niekedy som v električke stretávala chalana z vedľajšej triedy. Ten to nevedel pochopiť, veľmi sa na mne zabával, že sa učím taký škaredý jazyk. Nebol jediný, ktorý takto reagoval na moju lásku k slovenčine. Našli sa aj takí, ktorí tvrdili, že slovenská literatúra vôbec neexistuje. Som dodnes vďačná mojej mame, ktorá sa na celú vec pozerala úplne bez predsudkov a vždy ma podporovala. Neradila mi, aby som si vybrala radšej nejaký užitočnejší jazyk.

Okrem jazyka som začala intenzívne študovať aj slovenské dejiny a zemepis. Vedela som naspamäť výšky všetkých štítov Vysokých a Nízkych Tatier. Cez prázdniny som vymýšľala túry krížom-krážom cez celé Slovensko, ktoré sme s mamou aj realizovali. Veľmi som prežívala nespravodlivosť maďarského nacionalizmu voči Slovákom na konci 19. storočia, napríklad uzavretie slovenských gymnázií a Matice slovenskej. Keď sme sa v škole na zemepise učili o susedných štátoch, ja som prednášala triede celú hodinu o Slovensku namiesto učiteľa.

Moja fascinácia Slovenskom sa prejavila v plnej hĺbke na voľbe, kam ísť ďalej študovať. Vybrala som si slovenský jazyk a literatúru. V Budapešti má totiž človek to šťastie, že môže študovať na univerzite aj všelijaké exotické jazyky. Moja voľba prekvapila aj niektorých mojich učiteľov, ktorí mali so mnou iné plány. Aj moja babka bola celá hotová. Ukázalo sa, že neznáša slovenčinu a Slovákov. (Chudera, to bol len prvý úder pre ňu. Predstavte si, ako sa cítila o pár rokov, keď som jej oznámila, že sa idem vydávať za Slováka.)

Na univerzite sa mi darilo. Všetko ma zaujímalo, najviac asi historická gramatika a literatúra. Ale milovala som aj staroslovienčinu. Porovnávanie slovanských jazykov ma fascinovalo a fascinuje dodnes. Neskôr som sa prihlásila aj na odbor Poľský jazyk a literatúra, lebo poľština ma tiež očarila. Bola som trikrát na polročnom študijnom pobyte vo Varšave, aby som sa lepšie naučila po poľsky. Nakoniec som zistila, že poľštinu už ovládam výborne, ale slovenčinu som skoro zabudla. Vtedy som sa rýchlo prihlásila na stáž do Nitry, aby som si slovenčinu osviežila. A v Nitre som stretla svojho neskoršieho manžela...

(Pokračovanie nabudúce)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?