Somár a bosorka po druhé – alebo kto komu čo ukradol?

Autor: Diána Marosz | 4.2.2016 o 8:08 | (upravené 4.2.2016 o 10:15) Karma článku: 11,61 | Prečítané:  13603x

„Moja milá, to vôbec nie sú maďarské slová, to sú len znetvorené slovenské slová, ktoré Maďari ukradli Slovákom.“

Takto znel prvý príspevok do diskusie pod mojím posledným blogom, v ktorom som chcela poukázať na to, koľko máme my Maďari a Slováci spoločných slov. Neskôr sa k nemu pridal aj ďalší diskutér, ktorý ma obvinil z maďarského šovinizmu. Vraj si neviem priznať, koľko slov prebrala maďarčina z iných jazykov. Pritom ja som v blogu nikde netvrdila, že maďarské slová, ktoré uvádzam, majú maďarský pôvod. Našťastie sa našlo veľa čitateľov, ktorí si tento fakt všimli a pochopili môj úmysel: chcela som pomocou zmiešaného textu ukázať, koľko majú naše národy spoločného aj v jazykovej oblasti, napriek odlišnosti našich jazykov.

Etymologické otázky som nechala na neskôr, nechcela som nimi zaťažiť text. Ale keďže ma celkom fascinuje zisťovať, kde sa tie naše spoločné slová vzali a aký bol ich vývin, urobím radosť aj prísnym strážcom slovenčiny a tentokrát neostanem len pri samotných slovách, ale odhalím aj „veľké krádeže“: kto komu čo ukradol. (Ja si samozrejme vôbec nemyslím, že nejaký jazyk môže „kradnúť slová“ druhému jazyku. Vývin jednotlivých jazykov je pre mňa fascinujúcim procesom a milým svedectvom o spolužití s inými etnikami. Súperenie typu „my sme boli vyspelejší a vy ste boli zaostalí, preto ste prevzali slová od nás“ je pre mňa absolútne zbytočné a smiešne.)

Tak začneme hneď s tým somárom a s tou bosorkou.

Slovo szamár prešla do maďarčiny z taliančiny (somaro). Slovenčina ho potom prevzala z maďarčiny. Je pozoruhodné, že okrem prvotného významu (zviera) máme v obidvoch jazykoch aj ľudských somárov.

A bosorka – to je môj obľúbený etymologický exemplár, ktorý krásne dokazuje vzájomný vplyv našich jazykov. V maďarčine máme boszorkány vo význame striga. Je tureckého pôvodu (basirgan) a pochádza z čias, keď sa starí Maďari – ešte predtým ako prišli do Karpatskej kotliny – dostali do styku s turkickými národmi. Môžeme v ňom objaviť turkický slovesný kmeň bas-, čo znamená gniaviť, tlačiť. V dnešnej maďarčine existuje veľmi podobné sloveso, ktorého význam sa však trošičku posunul – smerom k vulgárnosti… Slovo boszorkány preniklo do slovenčiny vo forme bosorka. Existuje hypotéza, podľa ktorej sa táto slovenská forma neskôr vrátila do maďarčiny – maďarčina má totiž okrem tvaru boszorkány aj formu boszorka. Podľa iných názorov najskôr vznikla v maďarčine zo slova  boszorkány  boszorka a až tento tvar prešiel do slovenčiny. Výsledok je však nezávisle od detailov samotného procesu milý, lebo slovenské a maďarské bosorky sa môžu stretávať pod jedným menom. Čo je však ešte pozoruhodnejšie: v slovenčine vznikla aj mužská forma bosorák.  Kým my Maďari máme len ženy bosorky, na Slovensku je zvýšené nebezpečenstvo výskytu bosoráctva, lebo tu čarujú aj muži.

Okrem somárov a bosoriek prevzala slovenčina z maďarčiny aj veľa ďalších slov. Medzi nimi sú pôvodné maďarské výrazy, ale aj slová, ktoré sa dostali do slovenčiny prostredníctvom maďarčiny z iných jazykov (z tureckého, rumunského atď.).  Najznámejšie sú guláš (gulyás), perkelt (pörkölt), chotár (határ), oldomáš (áldomás), bunda (bunda), juhás (juhász), husár (huszár), šarkan (sárkány), bajúzy (bajusz), kantár (kantár), dínom-dánom (dínom-dánom), beťár (betyár) jarok (árok), palacinky (palacsinta), langoš (lángos), sihoť (sziget), čača/čeče (csecse), bantovať (bánt), banovať (bán), cifrovať (cifráz).

Oveľa väčšiu skupinu tvoria slovanské slová v maďarčine. Vo väčšine prípadov sa však nedá stopercentne zistiť, z ktorého slovanského jazyka ich maďarčina prevzala. Platí to hlavne pri slovách, ktoré boli prevzaté v období, keď sa slovanské jazyky ešte úplne nerozdelili. Mojím obľúbeným čítaním je slovník významného slavistu slovenského pôvodu Istvána Kniezsu s názvom Slovanské slová v maďarčine. Kúpila som si ho asi pred dvadsiatimi rokmi v antikvariáte a často si v ňom listujem. Jeho zožltnuté strany majú úžasnú „knihovú“ vôňu a skrývajú veľa lingvistických lahôdok.  Slovanské slová v maďarčine svedčia o našom dlhom spolužití v dobrom aj zlom, okrem toho sú krásnou ukážkou niektorých fonetických vlastností staršej podoby slovanských jazykov, ktoré sa v dnešnej slovenčine už nezachovali. Klasickým príkladom sú napríklad nosovky, ktoré v slovenčine zanikli, ale maďarčina ich zachovala. Stačí spomenúť slová ako gomba (huba), galamb (holub), konkoly (kúkoľ), pisztráng (pstruh), munka (muka, v dnešnom význame práca), szombat (sobota), szent (svätý), péntek (piatok), barlang (brloh).

Starí Maďari prevzali od Slovanov

  • kresťanskú terminológiu (barát, kereszt, keresztel, keresztény, szent, malaszt, bérmál, pap, apát, szerda, csütörtök, péntek, csoda),
  • slovnú zásobu spojenú so štátnou správou (király, császár, vajda, pecsét, szolga, megye),
  • niektoré slová označujúce rodinné väzby (család, dajka, unoka),
  • názvy zvierat, rastlín a prírodných foriem (hörcsög, medve, vidra, bolha, moly, szajkó, szarka, veréb, pisztráng, gomba, konkoly, lapu, moha, galagonya, patak, szikla, szikra, mocsár, barlang),
  • terminológiu spojenú s chovom niektorých zvierat a obrábaním pôdy (abrak, járom, jászol, kalitka, pásztor, patkó, barázda, bárány, galamb, bivaly, bab, rozs, kalász, szalma, kapor, len, mák, répa, cseresznye, szilva, gereblye, széna),
  • názvy remesiel (bodnár, molnár, kovács, takács),
  • výrazy z oblasti stravovania (ebéd, vacsora, kása, ecet, kolbász, kovász, szalonna, tészta),
  • slová spojené s obliekaním a hygienou (szoknya, ruha, palást, borotva),
  • niektoré prídavné mená (drága, néma, csorba, puszta, szabad, tiszta).

Zámerne som nepridala slovenské ekvivalenty, lebo verím, že sa vám ich podarí uhádnuť. Stačí si zapnúť fantáziu a všimnúť si niektoré zákonitosti. Maďarčina nemá rada viaceré spoluhlásky vedľa seba, hlavne nie na začiatku slov, preto sú v mnohých slovách vsunuté nové samohlásky medzi spoluhláskami. Hlásku „g“ treba všade vymeniť na „h“, niekde treba zmeniť aj niektoré samohlásky. Nezabudnite na pravidlá výslovnosti: cs=č, gy=ď, ly=j, ny=ň, s=š, sz=s, ty=ť, zs=ž. (Keby sa vám to nepodarilo, na konci blogu nájdete kľúč s riešením.)

Na záver spomeniem ešte niekoľko skvostov. Viete, čo znamená archaické slovo parázna? Označuje smilnú, nemravnú ženu. Aké slovenské prídavné meno vám to pripomína? Správne: prázdna. Význam slova sa teda značne posunul, ale bezpochyby je tam nejaká paralela: „prázdna“ žena bude s veľkou pravdepodobnosťou aj nemravná.

A čo taký gonosz? V maďarčine znamená zlý, používa sa aj vo význame diabol. Slovenský ekvivalent je hnus. Hnusný diabol, to je trefné, však?

A do tretice ešte jedno prevzaté slovíčko, ktoré je však v maďarčine podstatne mladšie ako tie vyššie spomenuté. Už dlhší čas rozmýšľam o tom, prečo chodí k nám Maďarom 6. decembra Mikulás. Nie Miklós (maďarský ekvivalent mena Mikuláš), ani Szent Miklós, ale Mikulás. Tento tvar prevzatý zo slovenčiny máme dokumentovaný v maďarských písomnostiach od roku 1856. Keď som bola malá, ku nám chodil väčšinou Télapó (Dedo Mráz), ale mala som veľa známych, ktorí očakávali Mikulása. Vtedy som vôbec netušila, že Mikulás, ten tlstý ujko v červenom má niečo spoločné s menom Miklós a že jeho príbeh súvisí s postavou Svätého Mikuláša. Mikulás bol pre mňa samostatná bytosť, ktorá nosí v batohu mikulášske balíčky a vkladá ich do čižiem. Až oveľa-oveľa neskôr som sa dozvedela, že Mikuláš funguje v slovenčine ako normálne meno a je veľa mužov, ktorí sa tak reálne volajú. Napríklad taký Mikuláš Dzurinda, ktorý vyzerá celkom inak ako tučný usmievavý ujko s bradou :).

Viete, čo nosí maďarský Mikulás zlým deťom? Nie zemiak, ani uhlie, ale virgács. Toto slovo má pôvod v latinčine (virga – prút) a označuje pozlátené vetvičky, ktoré majú slúžiť na vylátanie neposlušných detí. Nezávisle od toho, že maďarský a slovenský Mikuláš má teda trochu iný sortiment negatívnych darčekov, môžeme skonštatovať, že ich spoločné meno je krásnym príkladom nášho spolužitia.

Ps.: Kľúč k maďarským slovám: brat, kríž, krstiť, kresťan, svätý, milosť, birmovať, pop (vo význame kňaz), opát, streda, štvrtok, piatok, čudo, kráľ, cisár, vajda, pečať, sluha, medza (vo význame stolica), čeľaď, dojka, vnuk, škrečok, medveď, vydra, blcha, moľ, sojka, straka, vrabec, pstruh, huba, kúkoľ, lopúch, mach, hlohyňa, potok, skala, iskra, močiar, brloh, obrok, jarmo, jasle, klietka, pastier, podkova, brázda, baránok, holub, byvol, bôb, raž, klas, slama, kôpor, ľan, mak, repa, čerešne, slivka, hrable, seno, debnár, mlynár, kováč, tkáč, obed, večera, kaša, ocot, klobása, kvas, slanina, cesto, sukňa, rúcho (vo význame šaty), plášť, britva, drahý, nemý, štrbavý, pustý, slobodný, čistý.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?