Rozprávkové ihriská

Autor: Diána Marosz | 15.2.2017 o 14:48 | Karma článku: 11,24 | Prečítané:  9513x

Ten dom ma upútal už pred desiatimi rokmi. V hĺbke rozdivočenej, bujnej záhrady mohutná poschodová budova. Ošarpané múry úplne zarastené divokým hroznom.

Pri starej hrdzavej bránke zvonček. Pri zvončeku zvláštne, ručne maľované farebné menovky. Každý člen rodiny má svoju vlastnú. „Tu býva určite nejaká romantická umelecká rodina” – pomyslela som si v duchu. Prechádzali sme sa tadiaľ s manželom, keď som mu raz ukazovala cestu, po ktorej som chodievala domov zo školy ako dieťa.

***

Blízko školy, do ktorej som kedysi chodila, bolo ihrisko. Každý deň sme sa tam hrávali. Voľakedy tam bol len asfalt a také obyčajné „socialistické“ preliezky, ale pred pár rokmi na ňom vyrástlo niečo úchvatné: nové drevené ihrisko s originálnymi hračkami, ohradené farebným dreveným plotom, na ktorom je vyrezaná celá ľudová rozprávka. V plote sa otvárajú viaceré brány s nadpismi: „Požehnanie prichádzajúcemu“ a „Pokoj odchádzajúcemu“. Krása pre oči aj pre dušu. Sýte farby, zaujímavé  postavy, do detailov vypracované tvary. Cez prázdniny, keď sme zvykli tráviť dlhší čas v Budapešti, veľmi radi sme chodievali na toto ihrisko s našimi staršími deťmi. Potom nám deti trochu vyrástli a ihriská vrátane tohto postupne ostávali mimo ich záujmu.

***

Pred pár rokmi som náhodou natrafila na článok s názvom „Človek, ktorý projektuje najlepšie ihriská“. Začala som ho čítať a po prvých riadkoch som vedela, že to „naše“ drevené ihrisko nemohol robiť nikto iný, len človek z tohto článku: Boldizsár Kő. V článku sa spomínalo, že býva v starom dome v tichej uličke blízko nášho ihriska. A zrazu sa mi všetko pospájalo do jedného obrazu: veď to je ten dom, ktorý sme pred mnohými rokmi videli s manželom! Ten s tými maľovanými menovkami! To bude určite on!

***

Medzitým sa nám narodilo tretie dieťatko a do môjho života zase zavítalo „ihriskové obdobie“. Keď sme sa na tento školský rok presťahovali do Maďarska, znovu sme si objavili naše drevené ihrisko. Kým sa naša malá hrala, ja som sa kochala v krásnych farbách a originálnych figúrkach a rozmýšľala som o tom, že by bolo dobré o tom aj niečo napísať. A tak som začala trochu pátrať po autorovi.

***

„Môžem písať aj o svojom alkoholizme?“ takto začína upútavka na Boldizsárovu autobiografickú knihu s názvom Belső tárlat (Vnútorná expozícia). Našla som o nej správu na internete a hneď som sa rozhodla, že si ju kúpim. Porozhliadala som sa po Facebooku a našla som jeho stránku s názvom „Rozprávkové priestory“. Napísala som mu, že radi chodievame na Tulipánové ihrisko (tak sa oficiálne volá to naše) a že obdivujem, čo robí. On mi následne poslal svoje telefónne číslo s tým, že býva blízko ihriska, keď tam nabudúce budeme, mám mu zavolať a rád mi daruje svoju knihu. Tak som teda neváhala a zavolala mu. Bolo to na konci leta.

„Ahoj, jasné, prídite, práve sedíme vonku pri ohni. Vieš, kde bývame?“ „Áno, asi viem.“ A tak som sa vydala s dcérkou smerom k tej tajomnej záhrade. Farebné menovky medzičasom zmizli, ale hneď som sa uistila, že je to predsa len ono: v plote bola namontovaná nová farebná drevená brána, akoby mladšia sestra ihriskového plotu. V záhrade nás privítal pán domu, bohémsky pôsobiaci veselý chlapík. Za domom pri ohni sedel aj jeho švagor. Ukázalo sa, že v dome bývajú spolu dve rodiny. Hneď nám naliali domáceho sirupu. Za chvíľu sa pri nás objavili viaceré dievčatká s mačkou a dali sa s nami do reči. Dcérku zaviedli k jazierku a ukazovali jej rybky. Ja som zatiaľ obdivovala rozdivočenú záhradu s veľkými stromami. „Je to tu ako v raji!“ vyjadrila som nahlas svoj obdiv. Boldizsár mi doniesol svoju knihu, že mi ju daruje. Opýtala som sa, či má k dispozícii dostatočný počet kusov od vydavateľstva. Ukázalo sa, že ani jeden, že si to sám kupuje za peniaze a potom rozdáva kamarátom. No teda, to je dobrý biznis... Tak som mu tú knihu nakoniec zaplatila, hoci nechcel. Aspoň takto podporím tvorcu tých krásnych ihrísk.

Kým dievčatká naháňali mačku, my sme sa dobre porozprávali o ihriskách – má ich už v pozoruhodnom počte v rôznych kútoch Maďarska a dokonca aj v zahraničí. Všetky sú originálne a každý má svoj príbeh. Jeho rozprávkové priestory sú také charakteristické, že keď dcéra bola na školskom výlete pri Balatóne, vrátila sa s tým, že „mama, predstav si, hrali sme sa na takom ihrisku, ktoré robil určite ten istý ujo“.

Keď dostane zákazku na projektovanie nového ihriska, najskôr sa oboznámi s miestom a vymyslí základný motív, na ktorom bude stavať. Môže to byť ľudová rozprávka, miestna legenda alebo nejaká historická postava. Jeho ihriská plnia niekedy aj špeciálne funkcie. Napríklad nedávno vytvoril tematický priestor pre drogovo závislých chlapcov pri rehabilitačnom centre Maďarskej reformovanej cirkvi. Ihrisko pomenovené po márnotratnom synovi slúži v tomto zariadení ako súčasť zážitkovej terapie.

Do práce na ihriskách zapája aj svoj tím umelcov, pre ktorých je to veľakrát aj terapia – ako hovorí Boldizsár, v umeleckom svete je totiž veľa rozsypaných ľudí s depresiami alebo s alkoholizmom, pre ktorých má spolupráca na ihriskách aj záchrannú funkciu. Vie, čo hovorí – on je totiž tiež bývalý alkoholik.

***

Aj o svojom prekonanom alkoholizme píše vo svojej knihe, ktorú som prečítala za pár dní. Ale nielen o ňom. O rodine, o ihriskách, o sile tímovej práce, o viere a umení. Je to príbeh človeka, ktorý fascinuje svojou úprimnosťou, dobrosrdečnosťou, originálnymi nápadmi, vierou a láskou k životu.

***

Boldizsára mám odvtedy na Facebooku medzi priateľmi. Rád tam zavesuje fotky raňajok, ktoré pripravuje pre svoje dcérky a manželku. Nie sú to obyčajné raňajky, ale hotové umenie pretavené do jedla. Farebné kombinácie, nevšedné nápady, veselé figúrky vyrobené z rôznych potravín. Občas mu aj závidím. Ja som ráno absolútne bez fantázie, som rada, keď stihnem pre deti načas pripraviť obyčajné nudné raňajky a chlebíky do školy...

Najnovšie som postrehla, že s manželkou boli vo Varšave pozrieť miesto, kde má vyrásť v jeho réžii park poľsko-maďarského priateľstva. Aký milý nápad. Mohol by niečo podobné realizovať aj na Slovensku. Ihrisko pre slovensko-maďarské zblíženie. Keď som mu spomínala, že chcem o ňom napísať na mojom slovenskom blogu, bol rád. Hneď povedal, že by rád robil ihrisko aj na Slovensku, keby ho niekto pozval. Tak nech sa páči, ak má niekto záujem, rada mu poskytnem kontakt. Nebudete ľutovať.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šéfa ÚPN nazvali cuciakom, teraz ho koalícia považuje za diktátora

Šéf Ústavu pamäti národa viedol spor s českým ministrom financií Andrejom Babišom a zamestnancami, ktorí mali blízko k extrémizmu.

KOMENTÁRE

Premiér Fico mieri k jadru Únie. Ako sa k nemu prelúska?

Fico sa nenápadne začal dištancovať od susedov z V4.

SVET

Hlásna trúba brexitu kolabuje, Farageove výkriky už voličov nezaujímajú

Strane Ukip hrozí, že sa nedostane do parlamentu.


Už ste čítali?