Nežiadam si márností svetských od Hospodina – slovenská klasika maďarskými očami

Autor: Diána Marosz | 29.12.2019 o 12:32 | Karma článku: 9,75 | Prečítané:  3839x

Keby som mala vytvoriť zoznam diel, ktoré mám zo slovenskej literatúry najradšej, táto kniha by tam určite bola. 

Novela alebo rozprávka? Legenda? Román? Žánrovo sa zadeľuje všelijako. Podstatné je, že patrí k lyrizovanej próze, k tomu špecificky slovenskému fenoménu, ktorý ma okamžite získal, keď som sa ako študentka doň začítala.

Tri gaštanové kone.

Nežiadam si márností svetských od Hospodina, lebo bohatstvo, zisk a sláva radosťou chvíľkovou zapaľujú srdce človeka a ja chcem, aby srdce moje bolo zapálené radosťou večnou.

Už samotný úvod ma úplne zhltol a preniesol do sveta archaického, do sveta starozákonných žalmov a ich odzrkadlenia v slovenskom evanjelickom prostredí. Som katolíčka, ale cítim veľkú sympatiu k niektorým protestantským vetvám cirkvi, osobitne k slovenským evanjelikom. Fascinuje ma ich jazyk a archaické prvky v ich liturgii. Celý jazykový svet románu Margity Figuli vychádza z tohto archaického evanjelického jazyka, nie náhodou je vsadený do rámca modlitby hlavného hrdinu. Neskoršie vydania z čias minulého režimu obrali knihu práve o tento rámec, ktorý zohráva podľa mňa kľúčovú úlohu v jeho interpretácii. Mám šťastie, že ku mne sa dostalo už nové, reevidované vydanie z 90-tych rokov, textovo totožné s tým pôvodným z roku 1940. Tú okaličenú verziu som zažila iba v maďarskom preklade, ktorý som si kúpila v antikvariáte zo zvedavosti.

Nežiadam si, aby ma nasycoval blaženosťou a napájal rozkošou, ktoré trvácnosti nemajú, lebo ja kráčam k prameňu studnice života jeho a tam smäd môj i hlad môj utíšený bude.

Neskutočný rytmus reči, hlboká hudobnosť, ktorá sa ťahá celou knihou a zahaľuje obrazy nádhernej slovenskej prírody aj udalosti deja akýmsi zvláštnym závojom krásy. Koľko čistej radosti z krásy sveta, z práce jednoduchého človeka, zo zeme, ktorá dáva úrodu a život! No v tieni tej radosti sa v knihe dejú strašné veci. Ťažké veci, tragické veci. Áno, môžeme to čítať ako rozprávku, s vedomím, že po utrpení kladných hrdinov nasleduje pád toho záporného a víťazstvo dobra nad zlom. Môžeme to čítať aj ako legendu, v ktorej svätec kráča cestou tŕnistou plnou nástrah, aby nakoniec dosiahol plnosť života a odmenu za svoje cnosti. A môžeme to čítať aj ako tragický obraz zúfalej situácie žien v slovenskej tradičnej spoločnosti. Ako mrazivý opis domáceho násilia, ktorému sa nikto z okolia nesnaží zabrániť, lebo ho ospravedlňuje (vynútený) manželský zväzok.

Cez Vianoce som si knihu po mnohých rokoch prečítala znovu. Fascinovala ma rovnako ako kedysi, ale napriek estetickému pôžitku ostal vo mne tentokrát pocit akejsi úzkosti. Asi to bude životnými skúsenosťami – pesimistka, žijúca vo mne pomaly prekonáva idealistku, ktorou som bola kedysi.

Vtedy, pri prvom čítaní mi ku katarzii stačilo, že ženská hrdinka Magdaléna nakoniec zostala vykúpená a po ťažkom utrpení predsa dosiahla zaslúžené šťastie. Dobro vytrvalosťou a pokorou premohlo zlo, ako nebo premohlo peklo. Pevná viera v Boha a v jeho čisté a nenásilné cesty priniesla ovocie. Už na tomto, nielen na druhom svete.

Áno, tak by to malo byť. Tak by to malo byť. A koľkokrát to tak nie je. Koľko ráz zničí násilník obeti život. Psychicky alebo aj fyzicky. Koľko ráz ostanú rany také hlboké, že už sa nikdy nezahoja.

Verím, že to vedela a videla aj autorka knihy. Vedela, ale jej nežná duša sa s tým nemohla zmieriť. A preto vytvorila tento príbeh, ponorený do modlitby. Ako nádej v beznádeji, ako protirečenie zlu.

Nežiadam si do ruky meč, ktorého ostrosť premohla by nepriateľov; nech radšej Hospodin ostríha dušu moju i telo a chráni ich ako zrenicu oka svojho; nech radšej skryje ma v tôni krídel svojich, lebo blahoslavený je ten, ktorého silou je Hospodin. (...) až do nebies siaha milosrdenstvo jeho, nad oblaky vyvýšená je pravda jeho a nad mohutnosť hôr vystupuje spravodlivosť jeho.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?