Blbí Maďari – hlúpi Slováci?

Autor: Diána Marosz | 15.5.2016 o 22:35 | Karma článku: 12,59 | Prečítané:  10318x

Zmiešaná slovensko-maďarská rodina pozerá hokejový zápas medzi Maďarskom a Slovenskom. Otec so synom fandia Slovákom, mama s dcérou Maďarom. 

Slováci vyhrávajú. Sklamaná dcéra roztrpčene vykríkne: „Hlúpi Slováci!“ Na to syn, ktorý využije každú možnosť, aby podpichoval sestru, ju škodoradostne tromfne: „Blbí Maďari!“

Mama s otcom sa nadýchnu a pustia sa do nespočetnekrát opakovaného vysvetľovania o tom, že slušný človek nikdy na nikoho nepovie takéto výrazy, ani na sestru, ani na brata, ani na spolužiakov, ani na politikov, ani na pani učiteľku. A na celé národy už vôbec nie. Trpezlivo im vysvetľujú, že hodnota človeka nezávisí od toho, k akému národu patrí, akú má farbu jeho pokožka, ako vyzerá, aké má vierovyznanie atď. A veria, že z nich raz vyrastú ľudia tolerantní a citliví, ktorí nebudú nadávať ani do maďarov, ani do buta tótov.

***

Pred necelými dvoma rokmi prehrmela búrka na sociálnych sieťach v súvislosti s novým Slovníkom slangu a hovorovej slovenčiny. Niektoré maďarské portály sa poburovali a zatracovali autora, vydavateľa, recenzenta. Dôvod? Slovník obsahuje slovo maďar vo význame „hlupák, tupec, nechápavý človek, nechápavec; človek, s ktorým sa nedá dohovoriť“. Autori pobúrených reakcií sa pýtali, ako je možné, že takýto slovník vôbec mohol vyjsť a je voľne prístupný.

Raz som tu už písala o tom, ako ma na začiatku môjho pobytu na Slovensku prekvapilo a zranilo, keď Slováci v mojej prítomnosti nadávali do maďarov. Ja ako Maďarka z Maďarska som sa s týmto javom predtým nestretla, preto som ho vnímala ako celkom šokujúci fakt. Nešlo mi do hlavy, prečo mojim slovenským známym nedôjde, že je to voči mne necitlivé a neúctivé. Dodnes sa viem rozčúliť, ale snažím sa to brať s humorom. Mám v tejto oblasti aj dobré skúsenosti: našli sa aj takí, ktorí, keď som im vysvetlila, že je to pre mňa urážlivé, sa zamysleli a dali mi za pravdu. Skoro všetci hovorili, že si to doteraz ani neuvedomili, používali tento výraz automaticky. Krátky osobný príbeh: istý čas som učila na jednej zuške v Žiline hudobnú náuku. Na hodine bola reč o hudobnom skladateľovi Bélovi Bartókovi. Hovorila som deťom, že Bartók bol Maďar. Na to veselo vykríklo jedno desaťročné, inak veľmi slušné dievčatko z kresťanskej rodiny: „Maďar!! Čo si, Maďar?! Veď to môj ocino používa, keď je niekto blbý!“ Priznám sa, nebolo to pre mňa príjemné. Snažila som sa jej láskavo a bez hodnotenia ocina vysvetliť, že ja som tiež Maďarka a že nie je veľmi slušné používať mená národov ako nadávku. Očividne sa zarazilo a stíchlo. Neviem, či povedalo o tom doma aj ocinovi...

Vráťme sa však k nášmu slovníku. Na rozdiel od niektorých mojich maďarských krajanov si myslím, že ono heslo v ňom je v poriadku. Jeho zaradenie ma vôbec nerozčuľuje. Prečo? Slovník slanguhovorovej reči je totiž zrkadlom aktuálneho stavu hovorovej podoby jazyka. Nehodnotí, neschvaľuje používanie jednotlivých slov, iba informuje o tom, že sa nachádzajú v danom jazyku. Nedávno som čítala rozhovor s tvorcom nového etymologického slovníka slovenčiny Ľuborom Králikom (inak krásne a veľkolepé dielo, odporúčam!), kde hovoril aj o dileme, či zaradiť do slovníka vulgarizmy. Nakoniec sa rozhodol, že ich zaradí (a tým sa postaral o zábavu aj pre môjho syna puberťáka). Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že aj vulgarizmy majú z jazykového hľadiska svoju zaujímavú históriu. Ich zaradenie však neznamená, že by ich autor slovníka používal a schvaľoval.

A teraz nadišla ťažká chvíľa úprimnosti – položme si, my Maďari, otázku: ako to vyzerá v našej maďarčine? My sme vari lepší, my vôbec nepoužívame etnonymá v pejoratívnom význame? My Slovákov milujeme a vždy ich spomíname s patričnou úctou? No jasné ;).

Maďarské slovo tót bolo kedysi normálne pomenovanie Slovákov (jeho význam bol na začiatku širší, až potom sa to zúžilo na Slovákov). Používal ho aj sám Ľudovít Štúr. Časom sa však jeho význam posunul smerom k pejoratívnemu. Krátky slovník maďarčiny (Magyar Értelmező Kéziszótár), ktorého jedno vydanie z r. 1987 mám doma, uvádza pri hesle tót poznámku: „dávno často aj v šovinistickom význame“. Neviem, čo znamenalo v r. 1987 „dávno“, faktom však je, že dnes zažíva šovinistický odtieň tohto slova u Maďarov svoju renesanciu. Na internete sa hemžia hnusné, nenávistné komenty na adresu „Tótov“. Nie je tomu inak ani pod spomenutými článkami o slovníku slovenského slangu. Hanbím sa, keď čítam tieto nenávistné, agresívne a primitívne výlevy mojich krajanov a v srdci mám smútok a beznádej. Nechýba nám viac sebareflexie? Autori týchto výrokov azda necítia absurditu celej situácie? Reagujú na článok, ktorý sa pozastavuje nad tým, ako škaredo Slováci rozprávajú o Maďaroch – a popri tom oni robia to isté, častokrát ešte v oveľa horšej podobe. Nemali by sme začať od seba? Má zmysel stále ukazovať na toho druhého?

V rámci sebareflexie mi dovoľte ešte malú exkurziu do sveta maďarských prísloví. Naša spoločná minulosť sa podpísala pod značným množstvom prísloví a porekadiel, ktoré súvisia so Slovákmi (resp. s Tótmi – podľa niektorých názorov totiž príslovia vznikali ešte v období, keď Tót označoval aj iné slovanské etniká, nielen Slovákov). Piate vydanie (z roku 1994) hrubej knihy Gábora O. Nagya s názvom Maďarské príslovia a porekadlá spomína iba slušnejšie z nich (14), ako napríklad:

Má to rád ako Tót kyslé mlieko.

Teší sa z toho ako Tót z pagáča.

Smeje sa ako Tót (čiže plače).

Preberá si ako Tót v divých hruškách.

Chodí po krajine ako čipkár Tót.

Prísloví a porekadiel so slovenskou tematikou je však oveľa viac a nájdu sa medzi nimi aj dosť hrubé. Starší slovník Jánosa Erdélyiho z roku 1862 ich spomína 13, skoro všetky sú hlboko urážlivé. Malá ukážka:

Tót nie je človekom.

Prichýľ Tóta, vyženie ťa z domu.

Nikdy som nevidel otrhaného Tóta v dobrom šate.

Tót má rozum len predpoludním.

Nič z neho nebolo ako z Tótovho syna.

Jedzte, Tóti, zomrel vám otec.

V iných slovníkoch z 19. storočia sa dajú nájsť aj ďalšie skvosty, oveľa šťavnatejšie (tie tu citovať radšej nebudem).

Keď si tak človek prečíta všetky príslovia, môže získať komplexný obraz o tom, ako vnímali Maďari Slovákov pred vyše sto rokmi. Ako bandu nevzdelaných, obmedzených, špinavých, smradľavých, hlúpych ožranov. Naozaj máme oprávnenie s takouto minulosťou protestovať proti tomu, že dnešný slovník slovenského slangu uvádza slovo maďar vo význame hlupák, nechápavý človek?

A ešte jedna vec, ktorá ma na Slovensku vždy irituje, ale musím priznať, že tiež má svoje paralely na druhej strane. V slovenskej televízii je bežné, že si robia srandu z maďarských spoluobčanov. Napodobňujú ich prízvuk, gramatické chyby atď. Pre Slovákov je to vtipné, pre nás Maďarov nie až tak. Ale v podstate nič nové pod slnkom. Maďari si kedysi tiež radi strieľali zo svojich krajanov Slovákov. Stačí prelistovať niekoľko čísel maďarského satirického časopisu Borsszem Jankó z čias dualizmu. Dva príklady:

V čísle z 2. novembra 1890 sa nachádza „srandovný“ epitaf: Tu ležia traja ľudia a jeden Tót. Strašne smiešne, však?

V inom čísle zo 16. septembra 1883 si môžeme prečítať celý článoček o „schôdzi sklenárov“, ktorý zosmiešňuje slovenských potulných oknárov. Vysmieva sa z ich zlej maďarčiny a obmedzenosti. Zobrazuje ich s hrubými črtami, v krpcoch. Slovenskí sklenári sa podľa článku tešia z protižidovských pogromov, v rámci ktorých sa rozbíjajú okná, lebo vďaka nim budú mať dosť práce. Preto udeľujú „čestné sklenárstvo“ dvom maďarským pánom antisemitom, ktorí podporovali pogromy a darujú im okno na ozdobu.

Poučenie? Slováci, keď sa dnes vysmievajú z Maďarov, robia v podstate to isté, čo robili predtým Maďari Slovákom. Vtedajšia väčšina vtedajšej menšine a terajšia väčšina terajšej menšine. Smutné, ale logické. Azda by bolo lepšie prerušiť začarovaný kruh a konečne prestať s neustálym obviňovaním toho druhého. Namiesto vzájomného pohŕdania a hľadania výhovoriek typu „Na vine je ten druhý, lebo...“ si priznajme chybu. A potom nám možno konečne dôjde, že naši susedia sú tiež ľudia a majú tiež svoju ľudskú dôstojnosť, na ktorú sú právom citliví – podobne ako my.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?